StromakTom - Spojenci
Průběh a konec bitvy:
„Enyky, benyky, kliky, bec, chyť žluťáka za palec, jestli pouští nech ho bejt, žlutá barva nejde zmejt“ a víťazom sa stáva . . . desiatnik Anderson! Gratulujem chlapče, ozval sa plukovník, teraz odisti ten zasraný granát a hoď ho dnu do bunkra tým žltým opiciam, nech sa trochu zahrajú aj oni. Mužstvo mariňákov spustilo neľudský rev, ozvalo sa cinknutie odhodenej poistky a granát vletel dnu do bunkra . . .
1. február 1944, vyloďujeme sa na ostrove a víťazstvo je naše! Píšem ceruzkou do denníka. Toto skákanie z ostrova na ostrov kedy likvidujeme zúrivý japonksý odpor ma začína nadobro zmáhať. Veľmi dobre si uvedomujem našu prevahu a prispôsobujem tomu aj celkovú náväznosť útočných operácií. Pravidlom sa stáva, že máme dostatok času na likvi . . . Generál, generál! Japonské tanky útočia pri Jokohamskom móle! Podporuje ich všetko letectvo ako aj každý vojak schopný udržať pušku v ruke . . . Toto bola výzva na ktorú som čakal! Naše tanky nech prestanú strielať priebojnou muníciou a používajú výhradne trieštivú. Na oblohu nad mólom nech sa okamžite vzlietnu všetky letuschopné stroje! Samotné mólo posilniť jednotkou rengerov! Tak poďme, poďme, poďme . . . dnes je dobrý deň na umieranie!
Trvalo celý deň pokiaľ sa nám podarilo kompletne obsadiť letisko. Bolo potrebné privolať aj námorné jednotky. Krížniky zasypávali svojou paľbou nepriateľskú pechotu, ktorá za pomoci tankov odrezala rangerov na móle od zbytku vylodených síl. Torpédoborce sa však tiež činili a ostreľovali celé pobrežie. Medzitým sme sa vyloďovali na Tokijskom móle s delostrelectvom. Najskôr to bolo 155mm delo, neskôr dve 105mm delá a pomaly sme sa posúvali smerom k skladu munície. Japonské letectvo prestalo po pár stretoch existovať a naše stroje sa nerušene preháňali oblohou. Keď už bolo jasné, že dobitie letiska je skôr formálna vec, veľká časť pozemných síl sa presunula aby podporila útok na sklad munície. Naše lietadlá potom odvážne zaútočili na všetky možné ciele v jeho blízkosti bez ohľadu na prítomnosť aj dvoch 75mm flakov. Dali tak možnosť i za cenu vážnych poškodení, aby sa delostrelectvo prisunulo na „kontakt“ s bunkrom a ostatné bolo už dielom mariňákov . . .
Ozvala sa ohlušujúca explózia, ktorá spôsobila, že som dosť kostrbato napísal veľkými písmenami do denníka VICTORY!
Hodnocení vlastního velení:
Vo vojne chybu môžeš urobiť len raz.(latinské príslovie)
Keby mala táto bitka o pár ťahov menej, musel by som úplne prepracovať jednak postupnosť útočných operácií a jednak nákup nových jednotiek ako aj ich dopĺňania. Takto som mal dostatok času a tak som po prekonaní „bodu zlomu“ postupoval len pozvoľna čo na víťazstvo úplne stačilo.
Charakteristika protihráče:
Správne vlastnosti generála sú chrabrosť a úsudok. (Tacitus)
Generál Bukovec určite prekvapil. Jeho pozemný tankový útok za podpory pechoty mal potrebnú razanciu, ale tá na dotyk od móla ustala. Body získané za jeho dobitie by určite veľmi dobre využil pri bránení skladu munície. Môžem mu snáď len vytknúť rýchle zničenie jeho letectva, i keď to podporovalo prebiehajúci pozemný útok. Takže ani nie zlé nasadenie ako skôr skutočnosť, že japonské stroje toho veľa nevydržali bola na príčine tohto neúspechu. Sklad munície bránil príkladne, ale tri ďalekonosné delá na mojej strane boli už priveľa. 
|