Report z turnajového zápasu
informace, jak probíhal již odehraný zápas

Guadalcanal (PacPG 1) - Stromak Tom (Spojenci) x Viiichor (Osa)
dohráno 25.09.2012, vítězství Spojenců
Viiichor - Osa

Průběh a konec bitvy:
V palmovom hájiku na pobreží novopomenovaného Prielivu so železným dnom bol pre tentokrát pokoj a len o kúsok ďalej sa ozýval svojím šumom nekonečný oceán. Sadol som si pod jeden zo stromov a pustil sa do čítania svojho obľúbeného Freuda. Len pár dní späť bolo všetko úplne inak . . . Japonská cisárska armáda sa na nás vrhla ako svorka vlkov a nič nenechávala na náhodu. Preto jednotky , ktoré nemohli byť včas evakuované do bezpečia a boli v dostrele veľkých hladinových lodí dostali príkaz na rozpustenie, zvyšok sa hnal ozlomkrky k rieke Lunge. Všetky 20mm flaky boli postupne vylepšené na 50mm, rovnako tak 75mm delostrelectvo na 105mm. V podstate neprebiehali z našej strany žiadne útočné akcie, snáď len s výnimkou brodenia Kawagučiho skupiny cez rieku Tenaru. To bolo veľa aj na železné nervy pilotov Dauntlesov a B-17ky. Potom čo rozprášili zopár ľahkých flakov a diel a boli odmuničnené, poslúžili ako krmivo pre prilietavajúce Zerá a Irvingy. Nakoľko sme nijako netúžili po leteckej bitke, stíhačky sa stiahli nad Krvavý hrebeň do ochrany flakov. Tam sa pre zmenu nechcelo zase japonským pilotom a svoj názor zmenili až potom, čo sa spustil tropický lejak. Naši piloti nezostali dlžný nič svojej povesti a vyskákali z lietadiel. Na rozlúčku ešte, visiac na padákoch zamávali svojím protivníkom v bielych šáloch a . . . rozpustili sa v nekonečnej džungli. Japonskej cisárskej armáde sa medzitým podarilo jednak ostreľovať bunker pri Hendersonovom letisku a jednak s pár jednotkami, ktoré prebrodili Lungu ho aj doraziť. Vlastne sa pekne zo všetkých strán pripravovali na prvú a rozhodujúcu vzteč. Nám sa ešte podarilo „dokúpiť“ na Krvavý hrebeň tank M3Lee keď v tom . . . zlovestné ticho nad pripravenou ľútou režbou „preťala“ biela vlajka na poriadne dlhej žrdi, aby ju bolo zo všetkých strán vidno. Následne pripochodoval japonský parlamentár, aby dojednal zastavenie bojov . . . Hyk, štyk, tááák to ti teda poviem kamarááát, toto bolo najlepšie saké aké som kedy v živote pil, hyk. Vlastne, hyk, to bolo po-poprvykrát čo som ho pil, he-he, prihlúplo sa usmieval seržnat O´Hara objímajúc usmieteho vojaka Nakamo Sataja. V sklade na Hendersonovom letisku vládla všeobecne dobrá nálada, ktorá povznášala každého kto sa ocitol v tomto príjemnom, alkoholovom opojení . . . Pane! Toto je absurdné! Je predsa vojna! Ukľudnite sa kapitán, ak sa vám žiada bojovať, stačí povedať a následne napísať žiadosť do Washingtonu. Podobne zmýšľajúcich generálov na pacifickom bojisku je veľa, môžete byť preložený a následne bojovať a bojovať a . . . umierať koľko sa vám zažiada. Teraz ma ospravedlňte, môj nový priateľ viiichor-san mi má vysvetliť úpadok japonského feudálneho systému na ceste k industializácii a pretransformovaniu tradičnej spoločnosti a jej duchovných hodnôt v pohnutej druhej polovici 19.storočia.

Hodnocení vlastního velení:
„Pravda sa nenachádza v slovách, ale v zážitku samotnej pravdy, v hlbokom zmysle poznávania, ktorý prináša duši tak potrebný mier.“ budhistické učenie

Charakteristika protihráče:
„Niet akcie bez reakcie.“ Liu Ma Bei ( Tiger a Drak )

Stromak Tom - Spojenci

Průběh a konec bitvy:
Priebeh a koniec bitky: Túto bitku a za rovnaké strany sme si už pred rozlosovaním turnaja so Stromakom zahrali. Takže veľké prekvapenia sa nečakali. Čakal som aj to, že Stromák bude hrať inak ako v tréningu, nakoľko jeho mottom je nerobiť to čo od neho protihráč očakáva. Ale keďže aj ja som taký istý chytrák, očakával som neočakávané a prekvapiť ma mohol iba niečím na prvý pohľad jasným a priamočiarym. Ak sa v tomto popise vážený čitateľ stratil, je na tom podobne ako ja v hre. Nebudem sa príliš rozpisovať, lebo niet čo písať, postup bol priamočiary s tým, že som sa snažil vykrývať už spomínané očakávané Stromákove kúlehy. Čím som prispel ja, bol neortodoxný prístup k riešeniu Bloody-ridge otázky. Vedel som že Stromák tam podobne ako ja zatlačí, tak som upustil od zbytočného útoku a volil som medzi troma variantmi: 1) stáť, brániť sa a bojovať – to sa mi nechcelo, jasný debakel, 2) ústup za rieku Lunga – malá šanca dokončiť to za prijateľných strát, 3) prechod rieky Tenaru. Aj keď to znie ako riadna blbosť, možnosť tri nakoniec slávila úspech. Spojenci sa sústredili na ničenie flaku a tak som skoro všetko ostatné presunul na druhý breh s cieľom spojiť to s jednotkami vylodenými z torpédoborcov a rieku vo vhodnom čase znova prekročiť, čim by v rovnakom čase musel súper kryť obe rieky a niekde by to zákonite muselo povoliť. Na západe sa žiadne prekvapenia nekonali. Na Rabaule som nechal flak, ktorý bafol na prilietajúcu pechotu, ktorá následne s dlhým nosom odletela preč. Na Matanikau som postupoval skôr systematicky a kryl som aj okraje mapy aby som sa potom nezdržiaval prenasledovaním halftrackov po džungli. Postupne som obsadil Kukumi, dotiahol delostrelectvo až k brehom Lungy a vystrieľal bunker na Hendersonovom letisku. Na druhu stranu som sa ale nehrnul, lebo súper posilnil obranu ďalšími 105mm delami, silným flakom a tankovými jednotkami, ktoré by zatlačili pechotu späť do rieky a tank som predčasne obetovať nechcel. Na nebi mi tiež Stromak nedoprial radosť z prestíže, lebo všetko čo hrozilo zničením rozpúšťal a tak som sa dostal do situácie, keď som si plánované posilnenie delostrelectva musel odoprieť. Loďstvo v pokoji doplávalo do prístaviska, kryjúc lietadlovku som čakal útok torpédoborcov, ktorý stále neprichádzal (Stromak mi brnkal na nervy, to mu ide dobre) a za tohto patového stavu, kde cez rieku lietali delostrelecké patróny a hrubé nadávky bojovníkov, sme sa dohodli na ukončení bojov. Stromák o Bloody Ridge nakoniec neprišiel a bod pre modrých uhájil.

Hodnocení vlastního velení:
Ešte pred začiatkom hry som si bitku prešiel za obe strany aby som vedel čo robiť, čo nie a hlavne, čoho by som sa ako súper najviac obával. To som potom chcel robiť bez zbytočných chýb, nič viac robiť nešlo, lebo vývoj bitky je jasný vopred – tlačiť zľava, tlačiť zprava, bombardovať a nenechať súpera niečo vymýšľať. To sa aj podarilo. Šance na diverzie som si ustrážil, letectvo som nestrácal v zbytočných súbojoch a ochránil som si aj lode, aj keď na ne súper neútočil. Jediné čo sa nepodarilo, bolo že som to nedotiahol do víťazného konca. Taká maličkosť.

Charakteristika protihráče:
Hral podľa predpokladu. Usporiadaný ústup, zdržiavanie a rozpúšťanie jednotiek – to ma štvalo najviac. Jadrom bitky sa stala obrana na rieke Lunga – tam to celé spelo a tam sa malo aj rozhodnúť. Preto sa v úvode rozhodol, že sa vysporiada s mojími jednotkami na Krvavom hrebeni a za riekou Tenaru. Urobil však chybu, že síce úspešne ale príliš dlho búšil do mojich flakov, zatiaľ čo moja pechota a delostrelectvo vporiadku stihlo ustúpiť za rieku a spojiť dve skupiny a pripraviť ich na útok. Rozhodol sa dobre, že s tým čo má vo vzduchu sa musí sústrediť pre nápor na jednom mieste, ale zlé bolo že to nedotiahol do konca. Za to však mohol aj prílet môjho letectva a fakt, že som začal so sťahovaním skôr ako on s útokom. Inak mu nemám čo vytknúť, možno len to, že jednotky niekedy rozpustil aj keď to podľa mňa nemusel robiť – keď bol výsledok neistý, alebo jednotka pútala moje jednotky a bránila by im ešte chvíľu v postupe, ale to je možno len rozdielny pohľad na situáciu a nakoniec sa rozhodol dobre – nedopriať mi prestíž. Koniec koncov, bod uhájil, k čomu mu gratulujem.