Report z turnajového zápasu
informace, jak probíhal již odehraný zápas

Guadalcanal (PacPG 1) - Stromak Tom (Osa) x Viiichor (Spojenci)
dohráno 25.09.2012, vítězství Spojenců
Stromak Tom - Osa

Průběh a konec bitvy:
Ste si touto správou absolútne istý poručík?! Áno, generál-san, bola potvrdená z viacerých na sebe nezávislých zdrojov. Tak to mi bolo ešte treba, pomyslel som si v duchu. Mojím protivníkom na tomto ničotnom fliačiku zeme mal byť môj starý priateľ Mc´viiichor, ktorého som spoznal počas štúdijno-diplomatickej misie v Spojených štátoch. Patrila medzi ne aj krátka, ale o to intenzívnejšia návšteva vojenskej akadémie vo West Pointe, kde sme sa po prvýkrát stretli, ale to bolo dávno, tak veľmi dávno . . . Aké sú Vaše rozkazy generál? A kde je vypracovaný plán na znovudobitie letiska? Generál! Predo mnou stál čoraz viac nervóznejší veliteľ Kawaguči a sypal zo seba jednu nezmyselnú otázku za druhou. Plán? Žiaden nie je, poznamenal som lakonicky a dolial som si doplna šálku čaju. Ako to, že nie je?! Budem o Vašom počínaní informovať príslušné miesta! Môže byť plná šálka ešte viac plná? Jednoducho postupujte vpred a o nič sa nestarajte . . . 24.X.1942 ( 10.ťah ) V dnešný deň sme prišli o druhú bitevnú loď a rovnako tak aj o lietadlovú. Američania do nás začali búšiť od samého začiatku, podnikli odvážny útok letectvom a aj keď som bol rozhodnutý naše letectvo neposilovať bolo potrebné doplňiť ako-tak posily aby som si zachoval aspoň tvár. Zopár strojov na oboch stranách sa zrútilo k zemi i za pomoci flakov. Bol vydaný rozkaz aby nepriateľské halftrucky predierajúce sa na samom kraji džungle boli nechané tak, nech si len napredujú. Skupina generál-majora Kawagučiho bola neďaleko Krvavého hrebeňa sústavne obrusovaná až nakoniec po niekoľkých dňoch bojov boli rozpustené všetky preživšie jednotky. Zatiaľ hlavné sily prekročili rieku Matanikau a po niekoľkých dňoch pochodu popri pobreží za sporadických potýčiek došli k ďalšej rieke – Lunge kde zastali. Na tvárach japonských vojakov sa zračilo pramále nadšenie pri pomyslení o jej brodenie, nehovoriac o dobíjaní amerických pozícií na strane druhej. Bol vydaný rozkaz o zastavení paľby čo uchránilo tisícky životov vojakov jeho cisárskeho veličenstva, ktorí sa vydali vzápätí na cestu späť. Konvoje torpédoborcov, ktorým američania prezývali „Tokijský expres“ ich evakuovali najskôr na Rabaul odkiaľ boli nezmyselne nasadení do ďalších zúfalých bitiek pri pokuse o zastaveniie prebudeného amerického obra v nekonečných ďaľavách šíreho Pacifiku. Whisky? Nie, ďakujem. Pomalým pohybom, so zrakom upretým na svojho . . . hmmm „protivníka“ som pristúpil k čisto prestretému stolu. Na tvári sa mi zjavil ťažko postrehnuteľný úsmev a pravá ruka sa zodvihla sama od seba. Som rád, že ťa opäť vidím priateľ môj . . .

Hodnocení vlastního velení:
„Za všetko na čo sme mali myslieť a nemysleli sme. Za všetko čo sme mali povedať a nepovedali sme. Za všetko čo sme mali urobiť a neurobili sme.“

Charakteristika protihráče:
„Život nie je v tom, aké karty máš, ale ako vieš s nimi hrať.“ J.Billings

Viiichor - Spojenci

Průběh a konec bitvy:
Priebeh a koniec bitky: Po dôslednom tréningu som sa snažil zjednodušiť svoju stratégiu na niekoľko bodov, aby som sa vyhol zbytočným chybám pre prílišnú komplikovanosť plánu. Aj vzhľadom na možnosti spojeneckých jednotiek by som pôvodný plán zhrnul do vety: „Nejdem bitku vyhrať v útoku, ale chcem ubrániť aspoň posledný strategický bod.“ Plán by bol, ale veľmi rýchlo „vzal za své.“ Nakoniec som to rozohral takto – od východu na západ – 1. blokovať rieku Tenaru, neprekračovať, sťahovať sa od pobrežia pre prípad útoku lodí, 2. na Krvavom hrebeni dostať Japoncov do defenzívy a uvoľniť si ruky pre neskoršiu obranu na rieke Lunga, 3. prístavisko a dedinu Kukumi nebrániť a jednotky odtiaľ využiť na vystuženie obrany inde, 4. na rieke Matanikau využiť to že pechoty majú halftracky a nenechať ich zbytočne ničiť a snažiť sa stiahnuť flaky a delostrelectvo do džungle kde vytvoria kruhovú obranu s tým čo sa podarí stiahnuť. Vo vzduchu som veľké ambície nemal, skôr som chcel využiť situáciu, že japonské letectvo je na začiatku nasadené na rôznych miestach, udrieť na stíhačky v dosahu a keď sa útok vydarí, posilniť stíhačov a pokúsiť sa vybudovať vzdušnú prevahu alebo aspoň vytiahnuť od súpera prestíž, keď bude musieť dopĺňať stavy. Do vzduchu sa ráta aj skoro samozrejmá diverzia z Hendersonovho letiska v smere na Rabaul. Poslal som tam pechotu bez skúsenosti, takže žiadna škoda aj keby to nevyšlo. No a na mori som disponoval smiešnou zmesou torpédoborcov a torpédových člnov. Od tých by toho človek veľa neočakával ale počas tréningu ma s nimi počítač dokázal parádne otravovať, tak som to chcel využiť vo vhodnom čase, keď bude musieť súper voliť medzi ich ničením a ostreľovaním pobrežia. Keď začal reálny boj tak som sa nechal najmä vo vzduchu uniesť vlnami optimizmu – prvý útok vôbec nedopadol tak dobre aby bol predpoklad úspešného nasadenia ďalších síl, no aj tak som dokúpil ďalší Wildcat. Súper ale riešil svoje plány a medzi nimi nebolo krytie lodí (možno predpokladal stiahnutie spojencov z pobrežia a tým by boli lode zbytočné) a tak sa bombardéry vrhli na ne. Okľukou sa začalo blížiť aj moje mini-loďstvo aby na oslabených Japoncov udrelo. Na zemi zatiaľ prebiehalo sťahovanie od Matanikau aj keď nie celkom podľa plánu. Lode a bombardéry rozstrieľali 50mm flaky na ktoré som sa dosť spoliehal a potom udreli na delostrelcov skôr než som ich stihol stiahnuť. Ústup kryli najmä protitankoví delostrelci. Pechota v halftrackoch sa stiahla do džungle kde čakala kým prejde prvý nápor a bude sa môcť džungľou presunúť nepriateľovi za chrbát a prípadne udrie aj na dedinu Matanikau. Prvý pokus nevyšiel, objavilo ma letectvo a Japonci kryli časť džungle a tak som boj radšej neriskoval. Na východe som zatiaľ odrážal útoky cez rieku Tenaru a zatlačil na Krvavom hrebeni, kde súper svoje jednotky pod náporom delostreľby a tankov rozpúšťal. Útok sa vydaril a posledný flak som nechal nech sa túla po lese a stiahol som sa konsolidovať líniu na Lunge. V strede mapy došlo k niekoľkým tankovým súbojom, dokúpil som tam jeden tank M3A1 ale postupne mi súper odstreľoval bombardéry, prisunul ďalší ďalekonosný flak, tak som si lietal každé kolo po nové olovo a musel som ustupovať k Lunge. Medzitým sa ale vzdušný výsadok úspešne dostal na Rabaul a obsadil letisko. Súperovi ostala iba lietadlovka a nádej na obsadenie Hendersona. Aj tento problém sa začal riešiť, keď urobili torpédoborce oblúk okolo Japoncov a blížili sa odzadu. Japonské lode oxidovali okolo pobrežia a letectvo som sa snažil nalákať nad pevninu aby nezbadali čo sa chystá. Práve keď sa cisárovi samuraji tešili z dobytia Kukumi, odstrelil som orlom niponu lietadlovku rovno spod zadku, keď na nej tankovala jedna Betty. V tomto bode dospel súboj do momentu keď zaviala biela vlajka. Na východe bol súper stále za riekou a vzdal pokusy o prebrodenie. Krvavý hrebeň bol zaistený, na rieke Lunga čakalo obranné postavenie posilnené o pozície na Hendersonovom letisku, ktoré vďaka útoku na japonské loďstvo nebolo treba evakuovať. Za riekou som nechal ešte celkom silnú pozíciu na kopcoch oproti Krvavému hrebeňu. Do spojencov už búšila delostreľba, ale táto pozícia stále blokovala cestu k prechodom cez rieku a mohla sa pohodlne stiahnuť hlbšie do džungle. A na západe sa podaril prechod cez nepriateľské línie a pechota dopĺňala palivo aby mohla pokračovať k Matanikau zozadu. V tejto situácii a pri stratách, ktoré utrpel bojovou činnosťou a vysokou „rozpustnosťou“, súper boj vzdal.

Hodnocení vlastního velení:
Velenie bolo výsledkom skúsenosti z tréningovej bitky, ktorú sme si ešte pred losovaním náhodne vybrali, a tak sa každý snažil vymyslieť niečo iné po svojom. Aj keď nie všetko šlo podľa plánu, s výsledkom som spokojný. Fatálne chyby som nerobil, skôr niekoľko menších – lietanie nad flaky, zbytočná strata tanku a niektoré diskutabilné nákupy.

Charakteristika protihráče:
Stromak vedel čo robí, aj keď sa potom tváril, že to tak nebolo. J Napriek mojej úpornej snahe bojovať aj počas ústupu, na konečnom výsledku strát sa to veľmi neprejavilo, lebo súper rozpúšťal jednotky ako šumáky, len aby mi ani zrnko prestíže nepripadlo zadarmo. Inak robil čo mohol – búšil do mňa a hlavne vo vzduchu ma o triedu prekonal.