Průběh a konec bitvy:
Samotná bitka bola tak nezáživná ako len mohla byť. Nepriateľské britské sily pod vedením generála 777 sa od začiatku nezadržateľne hrnuli mapou a nenarážali na sebamenší odpor. V dvoch mestách – Ipohu a Kota Baharu boli vytvorené „akože“ ohniská odporu, ktoré mali nepriateľa do istého času držať v presvedčení, že bojovať sa len predsa bude. Sem sa stiahli všetky jednotky, ktoré tam boli schopné zo zázemia aj dôjsť. Všetko ostatné nenávratne mizlo v džungli. Nebol vystrelený jediný náboj, nebol podniknutý jediný útok na nepriateľskú jednotku hoc aj za situácie, že stála poškodená v rieke, v bezprostrednom kontakte s japonskými silami. Postupne boli obsadené aj všetky mestá a letiská v zázemí, ale tak ako boli oni rýchlo osadzované britskými silami, mizli rovnako rýchlo všetky jednotky v okolí vyššie spomínaných miest v nenávratne. Ako posledné bolo obsadené Kota Baharu deň pred Vianocami, ale ani len kapituláciu nebolo možné v podstate doručiť nikomu, pretože tých pár japonských jednotiek čo zostalo na mape bolo mimo dosah a tiež boli pripravené sa rozpustiť vo vždy zelenej džungli.
Hodnocení vlastního velení:
Na tomto mieste budem predsa len obšírnejší, jednak preto, že to bolo odo mňa vyžiadané samotným velením, aby som sa k takémuto hraniu vyjadril a jednak preto, že napriek môjmu doterajšiemu pôsobeniu v turnaji ako aj následným reportom si asi nikto ( okrem jedného nemenovaného generála ) neuvedomoval kam speje moje hranie a čo tým vlastne sledujem resp. nesledujem. Bol som taktiež dôrazne požiadaný aby som sa vyhol filozofovaniu ako aj rečiam o nejakom vyššom zmysle. Nie vždy sa mi to podarí, lebo tieto dva aspekty majú v mojom podaní na hranie PG veľký vplyv. Budem, ale stručný natoľko, nakoľko to bude možné. Začnem dvomi citátmi, ktoré poznám už veľmi dlho. „Ozbrojení a predsa bez zbraní, dajú sa vyhrať veľké bitky. Tao-Te-Ting “ ten druhý uvediem za spojencov a zase naopak. Čo som tým chcel načrtnúť? Bezvýznamnosť víťazstva ako takého pre mňa, za ktorým sa ale na strane druhej ukrýva veľa nevypovedaného o mojom oponentovi, ktorý je ochotný preň urobiť všetko, teda všetko v PG. A práve toto nevypovedané ma zaujíma a fascinuje viac ako víťazstvo, bod zaň získaný ako i moje konečné tabuľkové miesto v turnaji. Taktiež ma neskutočne zaujíma fungovanie ľudskej psychiky, čo sme ochotný urobiť v živote a nielen v PG pre výhry, čo tomu podvoľujeme a nakoľko je naše správanie predvídateľné a čitateľné. Posledné dve vlastnosti: predvídateľnosť a čitateľnosť si dovolím opätovne zdôrazniť. Od nich sa totiž odvinulo toto moje doterajšie hranie. Takže, stačilo vo vhodný čas a na vhodnom mieste spomenúť pár slov o stratégii mnou doteraz nevídanej, ako aj o vhodnom adeptovi na jej odskúšanie. Samozrejme už tu som dopredu počítal s odozvou mnou očkávanou, netrvalo to dlho a hneď najbližšie som dostal „môjho“ oponenta v turnajovej bitke a ostané? Pracovne tomu hovorím niečo v zmysle:“skočil ako pes po údenom“. Súperovi istý čas trvá vôbec postrehnúť neštandartnosť takéhoto konania. No a následne podľa reakcie si vyberám čo urobím ďalej. Doteraz to bolo o tom, že som bitky predsa len odohral a bavil som sa nimi, ale teraz . . . rozhodol som sa prekročiť môj vlastný Rubicon a v rámci hesla:“keď nie 777 tak kto iný“ baviť sa reakciami na moje hranie. Výsledok poznáte, dva body pre červených, nepochopenie snáď u nikoho ( očakával som ho? ), dôrazné napomänutie s výkričníkom na takéto hranie, prepísanie môjho monty-pythonovského reportu do normálnej verzie ako aj vysvetlenie toho prečo som to urobil. Myslím, že som na nič nezabudol. Takže odteraz moji milí generáli, z mojej strany, žiadne obdobné bitky ani ďalšie skúmanie tajomstiev ľudskej psychiky ale hranie také na aké ste všetci zvyknutý i keď . . .
Charakteristika protihráče:
Kto len jeden druh učenosti nosí v hlave vie o tom iste mnoho, no o ostatnom nie. Oko nech hľadelo by akokoľvek prenikavo, zvuk pohľadom nezačuje. ( neznámy tibetský láma ) Na margo generála 777 musím povedať, že ma vôbec nesklamal. Odohrával ako švajčiarske hodinky, aj ma popodpichoval, ale keď zistil, že sa odpovede ( teda inteligentnej odpovede a nie citátu ) ako aj očakávaného „normálneho“ hrania nedočká obrátil sa na generalitu s ponosom a spŕškou invektív, čo mu v konečnom výsledku prinieslo dva body pre seba ako i červených, takže . . . niet zač generál.
