Průběh a konec bitvy:
Smiem Vám naliať ešte šálku zeleného čaju stromaktom-san? Ďakujem kapitán, budem rád! Sú všetci na svojích miestach? Áno generál, čakajú len na Váš rozkaz! Tak teda dobre, je 08.00 hodín ráno, 11.decembra 1941 a pred nami sa sa z nekonečných diaľav Pacifiku vynára silueta ostrova Wake, ktorý držia vo svojích rukách Američania pod vedením generála Bukovce. Najvyššie modré velenie v Tokiu nás poverilo jeho dobitím v priebehu dvoch dní a je na nás, aby sme tieto očakávania naplnili. Preto nariaďujem rýchly a nekompromisný postup všetkých zúčastnených jednotiek. Bojujte, tak ako nám káže samurajský kódex - bušidó, pohŕdajte vlastnou smrťou, ctite si statočnosť protivníka a teraz . . . vpred! V tej chvíli sa nám ponad hlavy prehnali americké stíhačky Wildcat a zaútočili na neďaleký námorný transport prepravujúci pechotu. Ozvali sa rachotiace dávky z guľometov a následne krik ranených i ston umierajúcich vojakov cisárskej armády. Mladý vojak Nakamo Sataj si zahryzol do pery až mu začal po brade stekať tenučký pramienok krvi. Za zúrivej paľby krížnikov narazila naša loď na piesočné dno. Vpred, zvolal dôstojník a mávajúc nablýskanou katanou vrhol sa prvý ku brehu. Nakamo zvierajúc v rukách pušku typu Arisaka sa letmo ohliadol po svojich druhoch a z hrdla sa mu dral neľudský rev uááá . . . Na brehu pred prvým veliteľstvom námornej pechoty sa vynárali siluety nepriateľov, ktorých vzápätí zasypali svojou paľbou torpédoborce a následne vylodená pechota. Tá jediným švihom zmietla stranou aj protitankové delá i flak a na pravé poludnie ( 3.ťah ) vztýčila na prvej budove veliteľstva vlajku krajiny vychádzajúceho Slnka. Medzitým, o kus ďalej, sa tančíky Ha-Go hnali k druhému americkému letisku, pretože to prvé už bolo pevne v naších rukách. Tam sa dostali pod paľbu 37mm protitankových diel a Wildcatov. So stratami tento boj ustáli a deň sa začal chýliť k večeru. Generál stromaktom však nepomýšľal ani na chvíľu poľaviť a vydal pechote rozkaz na okamžitý útok proti línii protitankových diel nachádzajúcich sa v palmovom háji medzi pobrežnými bunkrami a 3“batériou diel. Útok bol zdrcujúci, ako ho sám neskôr vo svojom denníku opísal vojak Nakamo Sataj . . . „hnali sme sa neohrozene vpred sťa božský vietor keď unáša lupienky kvetov čerešne v rozkvitnutom sade a“ . . . strieľali sme po všetkom čo sa len pohlo. Nepriateľ zakolísal a pod ťarchou strát sa je obrana začala rúcať. Na druhý deň sa naplno zapojilo do bojov vojenské námorníctvo aj keď krížniky boli na čas vystavené paľbe pobrežných diel na výbežku Peacock. O 10.00 hodine ( 10.ťah ) bolo dobité druhé veliteľstvo námornej pechoty, priľahlý bunker bol vyhodený do povetria a mohli sme nerušene dopĺňať posily v tomto strategickom bode. Dve nové jednotky ťažkej pechoty Kyoka Hohei spolu s dorazivšími 75mm delami a ďalšími jednotkami pechoty, obzvlášť Jitensha Butai dobili posledné letisko a zovreli preživšie jednotky Američanov do obkľúčenia z ktorého nebolo úniku. O 14.00 hodine ( 12.ťah ) 12.decembra 1941 prestal nepriateľ klásť akýkoľvek odpor. Víťazstvo je naše, volá nadšene kapitán. Áno, víťazstvo je naše, pomyslel som si. Okamžite vyšlite oddiel pechoty, aby zabezpečil budovu nemocnice a zaručil bezpečnosť celému personálu. Taktiež sa postarajte o obsadenie pobrežných batérií diel po celom ostrove. So zajatými americkými vojakmi a dôstojníkmi jednajte síce rázne, ale nestrpím tu nijaké násilnosti a ponižovanie! Náš protivník si zaslúži zaobchádzať so cťou a my mu ju aj prejavíme! A teraz, otáčajúc sa k službukonajúcemu radistovi, pošlite jeho božskému Veličenstvu cisárovi Hirohitovi blahoprajný telegram . . .
Hodnocení vlastního velení:
„Rozumný muž sa v dobách mieru pripravuje na vojnu“. Horacius Ako správne podotkol jeden nemenovaný generál:“teraz sa budeš musieť vyrovnať s trpkosťou víťazstva“.
Charakteristika protihráče:
„Je správne sa učiť i od nepriateľa“. latinské príslovie
