Report z turnajového zápasu
informace, jak probíhal již odehraný zápas

Nová Guinea 42 (PacPG 1) - Hartmann (Osa) x 777 (Spojenci)
dohráno 17.01.2012, vítězství Spojenců
Hartmann - Osa

Průběh a konec bitvy:
Mé očekávání z této bitvy bylo, že se v obou zápasech skončí plichtou. Snadno půjde bolokovat vylodění a v sekerečném termínu 14 tahů nebude šance tak velkou mapu obsadit. No, průběh mě dost překvapil. Jako útočník jsem se snažil postupně vyloďovat na malém úseku pod Pongani, kde jsem byl schopen vystřílet nepřátelské jednotky blokující vyloďovací pláže, a na poloostrově za řekou Muso. Myslím, že to byla první chyba, přecenil jsem sílu Australanů, soupeřova obrácená hra ukázala, že šlo se vylodit jednotlivými jednotkami více na široké frontě než je nevyužité v boji přesouvat přes poloostrov nebo vyloďovat na malém předmostí, kde nebylo k hnutí. Navíc jsem na první kola ztratil přehled, co se děje v Buně a Goně, a unikl tak mojí pozornosti vypravený transport s diverzanty a samo o sobě mě toto vypravení nenapadlo. Když jsem u soupeře viděl "jak se dělá vylodění", tak jsem na chvíli propadl defétismu, že to nezvládnu dobýt a soupeř ano, ale nakonec ofenziva nabrala na síle, pobilo se nepřátelské letectvo, začal jsem soupeře drtit a věřil ve vítězství. K Milneho zátoce včas dorazil invazní svaz, i když jsem ztratil z obav napadením letectvem jeho zadržováním na severu, vylodil se a pobil posádku, jen strategické letiště Gurney udržela Matilda, díky počasí a tomu, že nad ní zůstal Wildcat, u kterého jsem si neuvědomil, že ho musím bez ohledu na oběti v jednom kole odmuničit a zničit. Největším zážitkem hry byla pro mě hodně překvapivá diverze do Lae s razantním nákupem. Paradoxně kolo před tím, než jsem se do něj rozhodl přesunout a následně poslal již nepotřebné jednotky "jen tak pro jistotu, i když nevěřím, že to má smysl". Už jsem myslel, že je to beznadějné, ale docela mě překvapilo, že jsem ji dokázal na takovou vzdálenost a za takového počasí potlačit, nicméně i zde zůstalo pod nepřátelkou vlajkou strategické letiště, byť bez posádky, ale přes složitý terén se na jeho obsazení prostě již nedostala žádné moje jednotka. A tak mi uniklo vítěztví na dosah.

Hodnocení vlastního velení:
Zásadní chyby jsem už vyjmenoval v Průběhu, většinou plynuly ze špatného odhadu. Ale zanechání měst v týlu bez posádek bylo zbytečné riziko, i v případě, že se diverze zdá vyloučená. Naopak potěšil mě zvtrat někdy uprostřed bitvy, kdy jsem měl pocit, že opravdu přebírám plně iniciativu a bitvu vyhraju, jenom se to holt nepovedlo dotáhnout do konce. Jak už to v chodí, 99% úspěch je totéž jako 0% :-) "No points for second place".

Charakteristika protihráče:
Jednoznačně mě převezl tou diverzí. Dobře takticky reagoval na moje akce, kde bych vyzdvihl uchránění a posílení Wildacata a správná byla volba Matildy. Ale podle mě by si vítězství pojistil, kdyby mi napadl ještě v transportech invazní svaz pro Milneho zátoku.

777 - Spojenci

Průběh a konec bitvy:
Spojenci sú na Novej Guinei oproti Japoncom vo veľkej nevýhode pokiaľ ide o kvalitu a hlavne skúsenosť jednotiek. Postaviť sa na odpor na pobreží je preto prakticky nemožné, najvýhodnejšia sa na obranu javí základňa ALOTAU ktorá je dostatočne ďaleko a hlavne jej obrane napomáha okolitý horský terén. Boje o ostrov začali klasicky, japonským leteckým a lodným útokom. Sústredil som sa hlavne na zdržiavaniu taktiku množstvom lacných flakov, pechoty a diel za súčasnej snahy o čo najvyššiu možnú mieru eliminácie japonského letectva. To sa mi nakoniec podarilo, kedy Japonci prišli o 15 ! lietadiel. Zaoberať sa bojmi v centrálnej časti nemá význam, Japonci tam postupujú pomerne hladko. Napriek tejto prevahe sa mi podarilo až do záveru udržať Mestá KOKODA a WAIROPI. Najdôležitejšie udalosti sa odohrali na troch iných miestach. Prvou bol pokus o diverziu do PORT MORESBY ktorý uskutočnila pechota presunujúca sa horským terénom od KOKODY. K jej odhaleniu došlo v momente, kedy jednotka prebrodila rieku KODIE a do cieľa jej zostával už len jeden jediný ťah. Bohužiaľ práve v tejto chvíli protivník presunul do mesta pechotu, a tanky a tak skončila diverzia neúspechom. Druhá a zároveň jedna z rozhodujúcich udalostí sa odohrala na základni ALOTAU kde som sa sústredil hlavne na obranu leteckej základne GURNEY ktorú bránila jednotka tankov Matilda , prakticky nezničiteľná bežnými pozemnými jednotkami Japoncov. Jediný úspech má ťažké delostrelectvo, ktoré ale protivník v oblasti nemal a letectvo, ktoré sa mi darilo vďaka flaku a hlavne skúsenej jednotke stíhačiek F4F držať na dištanc. Stíhači boli počas posledných niekoľkých kôl priamo nad letiskom a bránili tak priamemu útoku na tanky. Japonci v tom čase oblasti nemali žiadnu stíhaciu jednotku, ktorou by F4F zničili a aj vďaka tomu po skončení bojov na ich konte ostalo 8 ! zničených lietadiel protivníka. Až v záverečnom 14 kole sa protivníkovi podarilo základňu obkľúčiť, predpokladám, že by sa ešte udržala minimálne 2 – 3 kolá. Obrana základne by bola omnoho komplikovanejšia, ak by niekoľko kôl pred tým nedošlo k tretej a myslím najdôležitejšej udalosti ktorá si zaslúži samostatnú kapitolu . Občas sa stane, že o výsledku bitky rozhodnú činy jednotlivcov alebo série náhod a udalostí ktoré sami o sebe nič neznamenajú , ak ich ale dáme do celku, výsledok je niekedy dosť prekvapujúci. V prebiehajúcom druhom ťahu bojov došlo k stiahnutiu leteckých aj námorných jednotiek Japoncov z okolia GONY a BUNY čo spojenecké velenie využilo vyslaním transportného plavidla vezúceho jednotky ANZAC pechoty. Pôvodným zámerom velenia bolo obsadenie nestrategických prístavov EKREK alebo FISCHHAFEN na severe za účelom získania prestíže prípadne odčerpania jednotiek z dôležitejších úsekov bojiska. Počiatočný priebeh plavby bol značne dramatický, oči námorníkov pritlačených na ďalekohľady pátrali po japonských lietadlách alebo hladinových plavidlách ktoré sa mohli objaviť na obzore v ktorejkoľvek chvíli a spečatiť tak ich osud. Loď plne naložená Australanmi nabrala severný kurz ktorý udržiavala 12 dní ( 3 ťahy ) Počas tejto doby bol zo zoznamu cieľov vyškrtnutý EKREK a kurz zmenený na severo-východ do HUONSKÉHO zálivu. V nasledujúcich dňoch prišlo rozhodnutie o pokuse vylodiť sa a následne obsadiť strategický LAE. K tomu to rozhodnutiu dospelo velenie na základe vyhodnotenia situácie z predchádzajúcich bojov kedy došlo k zničeniu silnej partizánskej skupiny v horách južne od mesta LASAMAUA ležiaceho južne od LAE. Počas týchto bojov hrozilo obsadenie mesta partizánmi, čomu zabránila jednotka pechoty prisunutá japonským velením práve z LAE. O zvyšok sa postarala náhoda alebo nerozvážnosť japonského velenia v podobe ponechania uvedenej jednotky v džungli. V tomto bode musím uviesť, že som na to čiastočne spoliehal aj na základe vlastnej skúsenosti, kedy pri tréningovej bitke proti PC som postupoval rovnako a pozemné jednotky po zničení partizánov ponechal na miestach posledných bojov . V deviatom ťahu sa Australania vylodili na pieskovej pláži severo-západne od LAE pričom okrem pár divých prasiat v džungli nestretli živej duše. V tejto chvíli sa ukázalo, že druhá japonská jednotka ktorá je na začiatku bojov v LAE a to 75mm flak je naložená na transportnej lodi a nachádza sa neďaleko GONY. V tomto japonské velenie urobilo ďalšiu chybu nakoľko v tom čase už spojenecké letectvo prakticky neexistovalo. Ak by bol flak ponechaný v LAE, určite by nedošlo k jeho obsadeniu. Australská pechota napochodovala do prístavu v 10 ťahu, vojaci začali okamžite s budovaním obrany pred mestom. Ako sa ukázalo, japonské velenie stiahlo svoju pešiu jednotku z džungle a presúvalo ju do LAE. Počas prekonávania rieky MARKHAM ju ale nečakane privítala paľba obrancov. Stačil jeden ťah a situácia by bola opačná, Australania by namiesto miestnych obyvateľov narazili na Japoncov. Japonské velenie si okamžite uvedomilo hrozbu v podobe obsedeného prístavu aj leteckej základne a preto začala séria ťažkých útokov na LAE jednotkami od SALAMUI ako aj letectvom a námorníctvom ktoré sa sem presunulo od GONY. Rozpútali sa zúrivé boje kedy vojaci spolu s dobrovoľníkmi z mesta vzdorovali skúsenejším Japoncom. V dierach po delostreleckých granátoch naplnených vodou a blatom z dvojdňového monzúnu ( 2 ťahy pršalo z toho 1 bolo blativo ) vzdorovali jednému útoku za druhým. Ako ochrana pred japonským letectvom boli na základni pri LAE umiestnené stíhačky Wirraway, ktoré ale nepredstavovali pre Zera žiadny problém. Japonci do záverečného útoku nasadili všetko čo mohli a podarilo sa im prelomiť obranu a následne obsadiť prístav LAE. Poslední preživší vojaci sa stiahli na okraj letiska kde čakali na svoj osud. V tieni svojich klobúkov s prstami na spúšti čakali kedy sa z okraja džungle ozve mohutné Banzai . Všade bolo ale ticho, vojaci nemohli tušiť, že útok bol odvolaný pre udalosti ktoré sa odohrali v nej časti Pacifického bojiska ( koniec ťahov ). Týchto pár mužov tak udržalo druhý strategický bod na mape.

Hodnocení vlastního velení:
Okrem rýchlej straty veľkej časti letectva v počiatočnej fáze bojov si nie som vedomý žiadnej väčšej chyby. Plánované udržanie základne GURNEY my vyšlo takže zvolená taktika sa ukázala ako dobrá. K tomu mi navyše ostala pod kontrolou centrálna časť ostrova okolo KOKODY. No a navyše vďaka sérii náhod došlo k úspešnej diverzii čím som získal a dokonca udržal druhý strategický bod.

Charakteristika protihráče:
Protivník v tejto hre na mňa pôsobil ako keby nevedel, čo skôr robiť a kam poslať svoje jednotky. Dopustil sa série chýb , ktoré samé o sebe nič neznamenajú, v celkovom súčte ale rozhodli o výsledky bitky. K samotnej hre musím dodať, že s Hartom sa hralo výborne , už dávno som tak neprežíval nejakú bitku ako konkrétne tento scn. za čo mu právom patrí moje veľké dík.