Report z turnajového zápasu
informace, jak probíhal již odehraný zápas

Madagaskar (PacAGPG 2) - Raduz (Spojenci) x Viiichor (Osa)
dohráno 19.07.2011, vítězství Osy
Viiichor - Osa

Průběh a konec bitvy:
Priebeh a koniec bitky: V prípade obrany nie je veľmi čo inovatívne vymyslieť, ale snažil som na takú hlavnú kostru obrany pridať aj pár prekvapení pre súpera. Hlavnú stratégiu tvorilo vytvorenie obrany pri mestách Andriba a Tamatave, ktorou by som zdržiaval postup a postupne ju sťahoval k strategickému Tananarive kam som presunul aj ďalšie jednotky z blízkych nestrategických miest. Tananarive som neplánoval udržať do konca vzhľadom k relatívne malej vzdialenosti, ktorú potrebuje súper prekonať. Na juhu sa zas mali jednotky z Tulearu stiahnuť smerom k Ihosy a vytvoriť hlbokú obranu, pričom cieľom bolo do konca udržať Ambalavao, ktoré je zhruba v strede mapy. Jednotky od Fort Dauphinu sa mali podľa situácie stiahnuť k Ihosy alebo brániť na mieste ak to pôjde. To čím som chcel súpera prekvapiť bol okamžitý presun všetkého letectva na juh kým si to všimne a napadnúť jeho jednotky ešte na vode a bez leteckého krytia. To som chcel zas viazať na západnom pobreží, kde som stiahol obrancov Majungy do rieky na hex, kde sa dá útočiť len z mesta. Tým pádom aj keď ma súper napadol, nedorazil ma úplne a ja som sa stiahol za rieku, kde som stále udržiaval jednotku pri živote spolu s pechotou z Maintirano a Morondavy. Tým som relatívne dosť kôl viazal viacero jeho pechotných a leteckých jednotiek, ktoré nemohli byť nasadené inde, čoho záverom bolo nasadenie jednotky Commandos. Diverzia do Morondavy sa síce nepodarila a pechota bola zničená, potešilo ale vedomie, že na obranu nestrategických miest súper vyčlenil dosť veľké sily. Dosť dlho som tiež mal prehľad o nasadení Commandos, z ktorých som mal dosť obavy ak by boli vysadené niekde v mojom tyle. Na vode som síce ťahal za kratší koniec a moje ponorky boli rýchlo odhalené a potopené, no podarilo sa mi skryť aspoň torpédový čln, ktorému sa za pomoci letectva zadarilo a poslal na dno transport aj s delostrelectvom od Fort Dauphinu, čím útok na toto mesto stratil zuby. Sever sa podľa predpokladu dostával pod tlak, k menším úspechom ale môžem počítať dlhý ústup odmuničeného 105mm dela od Andribe až k Tananarive, pričom nakoniec sa mi ho podarilo aj nabiť. To už bola ale labutia pieseň severu, lebo z hôr sa k mestu priblížili delá a obranci nakoniec podľahli alebo sa stiahli k ďalšiemu mestu Antsirabe, kde ich zastihol koniec bojov. Na juhu boli obrancovia úspešnejší, čomu pomohlo aj zničenie dela od Fort Dauphinu a zostrelenie dvoch lietadiel počas hry. Obrana od Tulearu systematicky a skoro bez strát ustupovala k Ihosy kde sa spojila s tamojšími jednotkami a vytvorila hlbokú obranu, ktorá mala ku koncu 3 delá 75mm a 3 jednotky flaku, plus pechota a protitanky. Pri meste Fianarantsoa (vonkajší kruh poslednej obrany v strede mapy) sa v poslednom kole objavila nepriateľská pechota, ktorá zrejme prišla cez hory, ale to už bol koniec. V našich rukách do konca ostali dve strategické mestá – Fort Dauphin a Ambalavao, čo nám poskytlo dobrú vyjednávaciu pozíciu pre uzavretie čestného mieru.

Hodnocení vlastního velení:
K chybám, ktoré sa mi v obrane stávali patrilo nutkanie pohnúť všetkými jednotkami, kým na mape blikali, čo je syndróm prenesený z kampaní, kde hrám v pozícii útočníka a škoda nechať jednotky zaháľať. Samozrejme nie vždy mi rozum vypovedal poslušnosť, ale aj pár takýchto chýb sa môže na konci ukázať ako fatálnych, ak sa na konci láme výsledok na tom, ako je ktorá jednotka silno zakopaná. Spokojný som bol s tým ako som dokázal usporiadane ustúpiť napr. od Tamatave a Tulearu a najmä že mi vyšiel plán čo najdlhšie viazať jednotky súpera pri čistení nestrategických miest, kde je bodový prínos oproti zdržaniu minimálny. Mohol som ešte skúsiť diverziu na Tulear severne alebo južne od cesty, keď odtiaľ súper stiahol torpédoborce, ale to už je niekde medzi čoby a keby.

Charakteristika protihráče:
Súper hral ako z veľkej knihy a dorážal aj v situáciách, kde ja som radšej volil pomalší postup. No nevyhol sa chybám, ktorých spravil paradoxne asi viac ako keď bol v obrane. Všimol som si dve, lebo všetko ostatné to už priniesol boj. A teda, asi hlavnou chybou bolo podľa mňa nakúpenie tankov na severe. Nie žeby neboli užitočné, ale na úzkych cestách kde si jednotky prekážajú je ťažké ich efektívne použiť a navyše moja stratégia sa opierala o zdržiavanie na severe s dôrazom na obranu juhu, čo ale súper nemohol vedieť. Druhá chyba bol útok na nestrategické mestá. Jednotky od nich chýbali inde a najmä Commandos sa dali nasadiť oveľa efektívnejšie. Do konca však súper ukázal, že vie čo znamená útok, spôsoboval straty a pravdu povediac do posledného kola som sa obával, či mu to tým jeho obrneným spôsobom nevyjde a on neprerazí. Aj za tento boj mu patrí moja vďaka (a veľká poklona ako nonšalantne prijal výsledok bitky).

Raduz - Spojenci

Průběh a konec bitvy:
Bitva začla klasicky - na severu utok na Ambilobe a zacinam presouvat letadlovku a torpedoborce dolu na jih k mestu Tulear a pozdeji k Fort Dauphin, kde maji podporit pozemni jednotky a pomoci s obsazenim techto strategickych boju. V prvnim kole taktez utocim na nepratelsky hadraplan a severovychodni vylodovaci svaz zacinam presouvat k mistu vylodeni na sever od mesta Tamatave. Bohuzel mi prilis nevychazi na severu utoky a kde ja jsem v opacnem gardu byl eiminovan behem jednoho kola, tady mi to trva trikrat dele.. No nakonec je sever vycisten a pelasim k mestu Majunga - tady jen sporadicky odpor, takze dobyvam za pochodu a snazim se co nejrychleji pres nestrategickou Andribu se dostat k Tananarive, kde ocekavam (a letecky pruzkum mi to i potvrzuje) nejsilnejsi nepratelske uskupeni. Na podporu kupuju Granta a posleze jeste jednoho. Jenze nepritel neni vubec hloupy:) a velice umne vyuziva toho, ze prostor k manevrovani tam diky terenu neni skoro zadny a umne zdrzuje, co to jen jde - vsechny jednotky kryte dely a flaky, takze postup jde opravdu velice ztuha, navic doplnovani paliva v horach take neni to prave orechove.. No postupne se prokousavam, ale opravdu hodne pomalu a zacina byt jasne, ze na severu budu rad, pokud se mi podari obsadit strategicke Tananarive - o tom, ze bych mel cas pomoci timto svazem i u dalsich mest si nechavam jenom zdat.. Postupne kupuji jeste jednoho Granta a pak par tanku Vickers - ktere maji celkem slusny dojezd a na Frantiky by mely stacit - jenze cas kvapi a dal nez k vyse popsanemu obsazeni Tananarive se nedostavam.. Severovychodni vylodovaci svaz si vede celkem slusne, podari se mu obsadit Tamatave a podporit utok na Tananarive - na vic bohuzel nestacil.. Jihovychodni vylodovaci svaz - tam jsem to dosti prokaucoval - nepriteli se podarilo ponorkou znicit delo v transportu a bez delostrelecke podpory bylo nemozne tam cokoli podniknout - Jihozapadni vylodovaci svaz s podporou torpedoborcu obsazuje strategicky Tulear a pomalu se vydava pres hory na Ambalavao - bohuzel take prilis pomalu - skoncil pred branami nestrategicke Ihosy.. Ani to počasí mi zrovna dvakrat nepřálo, dočkal jsem se i bahna, ale na zaslouzene vitezstvi soupere to nemelo asi zadny vliv.

Hodnocení vlastního velení:
Proti PC jsem si zkusil prvni čtyři tahy abych si oživil mapu a jednotky. Sice jsem předpokládal, kde nepřítel rozbije hlavní linii obrany, přesto se mi nepodařilo jeho obranu rychleji a účiněji narušovat - všechno mi příliš dlouho trvalo, možná jsem měl nakokupit trochu jiné jednotky, ale těžko říci.. Neodpustilnou chybou je ztráta děla v námořním transportu na jihu - to prakticky rozhodlo, že na jihu jsem byl bez šancí.

Charakteristika protihráče:
Je vidět, že se 777 tuhle bitvu opravdu natrénoval a naprosto presne věděl, co, kde, jak, kdy - ja tahal za ten kratší konec po celou dobu hry. Myslim, ze za spojence zadnou chybu neudelal - nebo ja jsem ji alespon nezaregistoval - hrál opravdu výtečně a gratuluji k jeho vitezstvi!