Viiichor - Spojenci
Průběh a konec bitvy:
Pred samotnou hrou som odohral viacero tréningových bitiek proti živým aj digitálnym súperom, takže hru som začínal s dostatočným prehľadom ako dlho trvajú presuny po mape, kam sa oplatí jednotky postaviť a aké počasie môžem v hre čakať (asi 15x som odklikal hru len aby som vedel kedy môžem očakávať dážď a podobne). V tomto som mal zrejme pred súperom výhodu, aj keď nie všetko vychádzalo tak ako v tréningu.
Čo sa týka stratégie, na úvod som si zrátal, že hra sa už od začiatku rozpadne na dvojicu bitiek – na severnú (od Diego Suarez po Tananarive) a južnú (trojuholník Tulear-Ambalavao-Fort Dauphin). Nedával som si ambíciu preklenúť hluchý priestor medzi nimi, lebo čas na to nebol, takže každá skupina si musela so svojimi cieľmi poradiť sama. Obe bitky tak popíšem samostatne.
Sever
Na severe začal boj tradične vyčistením okolia mesta Ambilobe a vylodením pri meste Majunga. Útok pri Ambilombe sa podaril dokonca lepšie ako som čakal, hoci som sa odchýlil od stratégie, ktorú som mal a mohlo ma to stáť zbytočné oslabenie obrnených jednotiek. Po dvoch kolách tam súperovi ostali len delostrelci, ktorí sa stiahli do hôr, ale prenasledovať som ich nešiel, lebo sami aj tak nič neobsadia. Neskôr sa už neukázali, tak ich asi súper počas hry rozpustil.
Mesto Majunga bolo dobyté za pomoci bombardéra a dvoch jednotiek pechoty. Commandos, ktorí sa vylodili rovno na letisko, som naložil do lietadla a poslal na juh podporiť útok, nakoľko na severe je len jedna cesta a jednotky si tam prekážajú, a na juhu zas trvá dlho kým sa útočníci vylodia a nemajú takú prevahu. Do mesta som potom dokúpil jednotku delostrelcov.
Po spojení oboch prúdov som na odpor narazil podľa očakávania pri meste Andriba. Nešiel som hneď do útoku so všetkými jednotkami, ale začal som prisúvať delá a hex za hexom som postupoval k mestu Tananarive. Jednak som si vyrátal, že na tento útok je dosť času a tiež som chcel dať súperovi príležitosť posilniť obranu, čim by vyplytval prestíž, ktorú by nemohol použiť na posilnenie juhu.
Zatiaľ sa k Tananarive blížila aj druhá skupina, ktorá sa vylodila na východnom pobreží, medzi mestami Tamatave a Mananjari. Tamatave ako zrejmý cieľ som obišiel aby som sa vyhol zdržaniu v boji, síce s rizikom že nebudem mať kde nakupovať, ale nejaké rozsiahle nákupy som tam aj tak neplánoval. Moje blížiace sa vylodenie síce nepriateľ vystihol a blokoval časť pobrežia, ale postúpiť sa mi aj tak podarilo.
Tieto dve skupiny potom zovreli mesto Tananarive z dvoch strán, postupne sa k nemu prehrýzli a dobyli ho.
Juh
Zo začiatku je to hlavne námorné manévrovanie a pokus o vzdušnú prevahu. Výnimkou je vylodenie a dobytie mesta Morondava, odtiaľ som sa po dokúpení delostrelcov začal presúvať na juh s cieľom prekročiť rieku a napadnúť obrancov Tulearu zozadu. Pri prechode rieky som však narazil na súperove letectvo ktoré sa vytratilo zo severu a udrelo na mojich delostrelcov a pechotu. S poškodením, ale stále živí sa stiahli a obnovili, stálo to však čas a moment prekvapenia. Súper za to zas zaplatil letectvom. Tu sa už znovu dostali na scénu Commandos. Keďže som južnú časť považoval za náročnejšiu, po prvých útokoch na severe som presunul jednotku Commandos sem. Za tento nápad vďačím tréningu, kde ma súper (777) dosť prekvapil, keď Commandos na mňa hodil ako parašutistov. Ich úloha bola udrieť na Tulear a potom znova naskočiť na letisku a ďalej podporiť útok tam kde to bude viaznuť. Kým sa však rozvinul útok na juhu, súper zapratal skoro celú magistrálu medzi mestami Tulear a Ihosy svojimi jednotkami, takže objavenie sa parašutistov by neprekvapilo nikoho, maximálne tak mňa ak by skočili do rieky za letiskom. Preto som s nimi preletel za Ihosy s možnosťou, že by skočili na dotyk mesta skôr ako by sa tam skonsolidovala obrana. To sa nepodarilo, ale Commandos ostali nepriateľovi skrytí až do momentu, keď na nich narazil delostrelcami v nákladiaku. Bolo to prekvapenie pre obe strany, fatálnejšie pre delostrelcov. Zničiť sa ich nepodarilo, ale boli z boja vyradení a stiahli sa do hôr.
Medzitým na mori prebehli prípravy na vylodenie pri Tuleari a Fort Dauphine. Mal som dosť veľké problémy lokalizovať ponorku pri Dauphine, prehľadával som more pri meste torpédoborcom a nič, tak som trochu chaoticky menil aj pohyb loďstva ale vylodenie nakoniec bolo bez strát. Pri Tuleari urobil súper výpad torpédovým člnom, ten ale doplával na dohľad lietadlovej lode a za prispenia letectva a torpédoborcov šiel na dno. Ponorka sa už tradične dosť dlho ponárala a spôsobila mi straty, ale nakoniec som ju potopil a jednotky vylodil už skoro do prázdneho prístavu odkiaľ sa obrana stiahla.
Tak sa útok na juhu vlastne rozpadol na tri bitky, postup od Tulearu, boj proti nakúpeným francúzskym tankom pri Fort Dauphine a samostatný boj Commandos proti jednotkám pri Ihosy. Commandos sa rýchlo dostali na dotyk strategického mesta Ambalavao, čím sa trochu prehádzalo poradie v akom som plánoval dobýjať juh. Súper zo severu prisunul dve jednotky pechoty, ktoré ma na čas vyhnali z mesta, ale po vyčistení Ihosy a obnovení poškodených jednotiek som priestor zaistil. Delostrelcov som poslal k Fort Dauphinu kde útok viazol, dokúpil som jeden Grant ako obrnenú istotu a súper mi trochu pomohol, keď v snahe blokovať ma, presunul svoje tanky do hôr kde neboli kryté delom. Pechota jeden postupne zničila a druhý oslabila.
Medzitým súper urobil pokus o diverziu v smere na Morondavu a Tulear. Morondava nebola strategická a ja som neplytval jednotkami na jej obranu, takže ju bez problémov obsadil a pri ďalšom postupe som ho sledoval lietadlovou loďou. Až neskoro ma napadlo, že loď som mohol dať aj do mesta. Po jeho prechode rieky som použil letectvo a pechotu na postupné zničenie diverzie.
Konečná fáza bolo obsadenie Fort Dauphinu, kde sa potulovalo ešte dosť nepriateľských jednotiek, tak som na letisku kúpil výsadkárov, zavesil ich nad mesto ktoré som vyčistil torpédoborcami a aj za prispenia súpera, ktorý mal obsadené vedľajšie pole som skočil rovno do mesta. Tým zbrane na ostrove utíchli a generáli si podali ruky.
Hodnocení vlastního velení:
S konečným výsledkom bitky som spokojný, so samotným priebehom viac-menej tiež, hoci chybám som sa nevyhol. Pred súbojom som si určil stratégiu, ktorej som sa chcel držať a zarátal som do toho viacero možných variantov. V praxi sa však boj s protihráčom ukázal byť komplikovanejší ako som čakal a ja som sa často odchyľoval od premysleného postupu k inšpiráciám, ktoré priniesla situácia. Nie vždy to bolo najlepšie čo sa dalo spraviť, pričom v hre o čas ma zdržanie alebo zničenie nejakej osamotenej jednotky mohlo stáť víťazstvo. To že sa nakoniec útok podaril som rád a rozhodne na tom mal podiel aj fakt, že som nepodcenil tréning, za čo vďaka aj ochotným spoluhráčom.
Charakteristika protihráče:
Protihráč je skúsený generál ako ukázal boj. Na začiatku som si sebavedome myslel, že počítam s každou možnosťou, ale časom som bol vyvedený z omylu. Hoci je prevaha na strane spojencov, dokázal ma nepríjemne prekvapiť letectvom ale najmä chytrým nasadením tankov pri poslednom meste na juhu, kde som proti nim nemal čo postaviť a útok tam viazol až do konca. Kryl flak, flakom čím obmedzil účinnosť môjho letectva a dokázal predo mnou skryť jednu ponorku, pričom mať ju stále niekde za chrbtom je hádam ešte horšie ako boj s ňou. Za statočný boj patrí generálovi moje uznanie a vďaka.
|