Průběh a konec bitvy:
Vrchný veliteľ japonskej, cisárskej armády v Nankingu – generál StromakTom s nevôľou dočítal prísne tajnú depešu z Tokia a zamračil sa. Rozkaz bol stručný a jednoznačný. Zaútočiť so všetkými dostupnými jednotkami a materiálnymi zdrojmi na nové hlavné mesto čínskych komunistov: Čchung-čching a odviesť tak pozornosť západných mocností od pripravovaných prekvapujúcich úderov v celom Pacifiku. S posilami ako aj ďalšou podporou nemožno rátať. Treba sa spoľahnúť na vlastné sily a tie sú veľmi obmedzené. Niekoľko bezoddných nocí presedel so svojím generálnym štábom nad mapou celej oblasti a premýšľal nad vhodnou stratégiou, ale ilúzii o prípadnom úspechu neprepadal. Naopak bol realista a počítal s tým, že množstvo čínskych jednotiek ako aj príchod monzúnov ho môžu zastaviť na mŕtvom bode. Napriek všetkým nedostatkom sa skúsené japonské jednotky dňa 1.5.1941 vrhli neohrozne vpred. Prvotný cieľ, mesto Čchang-ča, bolo po sústredenom útoku rýchlo obsadené a brániace jednotky rozprášené, cenou bol zničený tančík 97 Te-Ke. Armáda sa vtedy rozdelila na dva prúdy. Južný, smerujúci na Čchung-čching a severný, ktorý mieril k Si-anu. Severná cesta, však najskôr smerovala k Čeng-čou pri Žltej rieke. To padlo dosť rýchlo, pretože už na konci 3.ťahu k nemu dorazili 2 tanky 89 Chi-Ro, kryjúc tak za sebou idúce nákladiaky s pechotou, ľahkými delami a flakmi. Výdatne sa tu uplatnilo aj letectvo, pretože jediný čínsky 20mm flak bol hneď zahnaný do Žltej rieky. Objavili sa obavy z koncentrovaného útoku čínskeho letectva, ktoré bolo v tom čase na letisku v Si-ane, ale nakoniec sa nepotvrdili. Predsunuté jednotky v južnom smere tiež rýchlo napredovali, ale potom zastali pri brehoch Jang-c-tiang kde pozorovali dianie na druhom brehu. Generál StromakTom sa už predtým rozhodol odignorovať úzky priechod cez rieku pri Čchung-čchingu a čakať kým nedorazia všetky jednotky určené na útok. Medzi nimi bol aj vylepšené 75mm delo na typ 105mm. Čakanie na útok sa zrejme nepozdávalo čínskym obrancom, pretože sa objavil prieskum v podobe BA-6 a sústavného presunu všetkých jednotiek, teda až na tie čo bránili mesto a zakopávali sa. V 8.ťahu boli takmer všetky jednotky ako na juhu tak i na severe na svojích pozíciach a prebiehalo zásobovanie. Na severné zoskupenie vtedy zaútočilo čínske letectvo a zničilo nákladiak prepravujúci 75mm delo. Ďalší ťah sa rozpršalo a následne sa rozbehla pozemná operácia s krycím názvom „Tsunami“. Po celej dĺžke Jang-c-tiang za výdatnej podpory diel s ďalekým dostrelom krytých flakmi sa brodila cisárska pechota a tanky. Svoje umenie preukázali najmä ženisti, ktorí vydobíjali územie na druhom brehu. Parašutisti vysadený nad poľami Čchung-čchingu mali po jeho rýchlom dobytí opäť vzlietnuť so smerom na Si-an a previesť prekvapivú diverziu. Severné zoskupenie sa tiež dávalo do pohybu, ale jednotky rozmiestnené v okolitých horách dávali tušiť ťažkosti, hlavne po tom čo bol zničený ďalší tančík 97Te-Ke a naviac aj 95Ha-Go. Čínske letectvo však bolo obkľúčené takmer zo všetkých strán všetkými možnými typmi japonských stíhačiek, medzery medzi nimi vypĺňali bombardéry. V 10.ťahu sa definitívne lámal chlieb. Prechodný dážď, ktorý tak prepotrebne uchránil brodiace jednotky pred útokmi letectva sa zmenil na vytrvalý lejak kedy celú krajinu zaplavilo bahno. Jednotky neboli schopné ani prebrodiť Jang-c-tiang ani ani zaútočiť na hory pri Si-ane kde sa to len tak hemžilo 75mm delami a 20mm flakmi. Bolo potrebné sa stiahnuť a preskupiť, navyše niektoré tanky utrpeli vážne straty. To bol definitívny koniec všetkým optimistickým vyhliadkam na úspech. Následne sa strhla zúrivá letecká bitka trvajúca dva ťahy a aj keď bolo čínske letectvo napriek relatívne malým stratám na japonskej strane v podobe zostrelených A5M Claude, Ki-32 Mary a Ki-21 Sally eliminované a zvyšok bombardérov obkľúčený o výsledku nebolo najmenších pochýb. Rýchle dobytie Čchung-čchingu a v poslednom ťahu aj Čcheng-tu bolo len slabou náplasťou za konečný neúspech v podobe nedobitého Si-anu. Potvrdilo sa aj to, že dvakrát sa dá vstúpiť do tej istej rieky, pretože japonské jednotky opätovne zapadli na konci bojov po krk v bahne. Harakiri sa však spáchať nechystám, len mi je jasné, že pocty prekvapivého útoku na Pearl Harbor a tak i nesmrteľnej slávy sa dočká iný japonský generál!
Hodnocení vlastního velení:
- od začiatku som nepochyboval v neúspech samotného útoku po časovej stránke - aj keď som osobitne sledoval počasie ako počas bitky, tak aj v samotnej príprave, nepripúšťal som možnosť trvania monzúnu na dva ťahy s prívalmi bahna a už vôbec nie dvakrát za bitku - chcel som prísť s niečím prekvapivým v podobe jedinej drvivej útočnej vlny, kde som sa nechal inšpirovať knihami o gréckych stratégoch, ale aj tí sa najskôr museli zmieriť s tým, že treba vedieť i prehrávať.
Charakteristika protihráče:
- efektívne využitie terénnych prekážok ako aj obmedzeného výberu použitých jednotiek - bránenie Si-anu obklopeného horami bolo lepšou voľbou ako bránie Čchung-čchingu aj keď ho obtekala samotná Jang-c-tiang - jeho rozpúšťanie jednotiek sa ukázalo pre mňa ako dosť prekvapivý faktor nezískania prestíže, hold účel svätí prostriedky, beriem si z toho ponaučenie - na začiatku ma trochu prekvapil rýchlou stratou dôležitých miest Čchang-ča a Čeng-čou, ale viac mi nedovolil a ja som sa nakoniec zastavil
